My own labyrinth.

Be here now

8. listopadu 2015 v 13:26 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Rozmýšľala som (áno, viem aj rozmýšľať :D A nejakým zázrakom to ani tak nebolelo) a prišla som na to (áno, podarilo sa mi pri tom rozmýšľaní aj na niečo prísť), že už dlho nežijem tak, ako by som chcela. (viete, mala som veľmi mišlienkovo-produktívnu chvíľku)

(Už by som mala prestať s tými zátvorkami - iritujú ma)

Asi pred rokom som ohľadne toho, ako chcem žiť ... dospela. Bola som šťastná. Chodievala som behať. Brávala som rodinu von. Chodievala som všade, kam som mohla. Bola som milá. Žila som.
Lenže môj problém je ten, že buď 100% alebo 0%.To sa týkalo niektorých vecí o ktorých som už dávnejšie písala a nechcem tak skoro písať na tú tému. A tak som z tými 100% skončila. Chcela som byť na 50%. Ale ja som skončila na 0. Ako vždy.
..........

Chcem zase 100. Viem, že to pre mňa nebolo veľmi dobré, ale bola som šťastná. A bola som lepší človek. Žila som pre prítomnosť. Chcem vám týmto pripomenúť, aby sme nečakali. Premeškáme toľko príležitostí. Už len tým, že ste za počítačom a čítate môj článok (to bol zlý príklad, čítajte kľudne ďalej prosím). Už ma nebaví čakať. Chcem mať celý deň plný zážitkov, ako to bolo kedysi. Čo to pre mňa znamená?

Začínam behať. Alebo sa zase prihlásim do posilky? Neviem, o tom ešte porozmýšľam.
Končím so zlou náladou. Nech to znie akokoľvek filozoficky (prekladajte ako bullshit) ale šťastie je stav mysle. Je to to, ako myslíš. Šťastie si vytvoríš len ty sám. Viem o čom hovorím.
Vraciam sa k mojemu 100% ja, ktoré je o 180 stupňov milšie. Hlavne teda k rodine. To je môj celkom veľký problém. Taktiež som pred rokom mala také návyky... všetko, čo som mohla urobiť som urobila a neprosila nikoho iného. Ani o podanie lyžičky, keď som sedela za stolom. Načo niekoho prosiť, keď to celkom jednoducho vieš urobiť sám?
Začínam sa učiť. To pri mojom 0% ja nebolo na dennom poriadku.
A hlavne si jednoducho budem užívať život. Chýbalo mi to.

Čo to znamená pre vás? Vlastne asi nič podstatné, pretože sa to týka iba mňa. Ale len vám chcem povedať, aby ste si užívali každý moment, ktorý žijete (verte mi - keď budete death už si to užívať nebudete. Teoreticky by ste mohli byť ešte zombíci, čo by mohla byť celkom zábava - uznávam - ale tá pravdepodobnosť je bohužiaľ celkom malá). A buďte šťastní. Kedy ste šťastní? Žijete tak ako chcete?

Who are you when you're alone?

7. listopadu 2015 v 15:51 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Kto sme, keď sme sami? Napíšte do komentárov ;)

Podľa mňa je tak trochu umenie byť sám sebou. Pri každom. Nehľadiac na to, kto to je.
Ale rovnako je umenie aj vedieť, kto sme. To ma len teraz napadli nejaké hlboké myšlienky... Možno na takú tému niekedy napíšem článok? Hlboké uvažovanie mi veľmi nejde... Možno inokedy :)

Vlastne som sa len chcela podeliť o pár hovadín ktoré robím, a ktoré ma robia mnou. Možno aj o pár divných vecí na mne. Ide o to, že každý je jedinečný, a každý robí niečo divné. V skutočnosti to ani tak divné nie je, vzhľadom na to, že divné by skôr bolo, keby niekto nerobil nič divné. Ježiš, zase filozofujem. Dobre ide sa na to.

1. Ak je v autobuse (alebo niekde) nejaký zaujímavý človek dokážem naňho v kuse čumieť a analizovať jeho črty tváre.

2. Rada vysávam, pretože si vtedy môžem spievať a nikto to nepočuje.

3. Zbieram čaj. Netuším prečo. Vždy si jedno vrecúško jednoduch nechám a strčím do takej krabičky.

4. Mám úchylku na texty a ak sa mi nejaká pesnička páči tak ten text si musím vytlačiť, aby som si ju mohla pri vysávaní spievať :D I know... weird :D

5. Čas na mobile si vždy pozerám 2x. Prečo? Lebo jednoducho ten prvý-krát nedávam pozor a musím si ho pozrieť znovu -_-

6. Keď si večer ľahnem do postele a snažím sa zaspať, vymýšľam si vždy nejaký príbeh. Za celý život už ich mám asi 17 :D

7. Keď niečo jem, tú najlepšiu časť si nechávam nakoniec. Som kvôli tomu schopná rozobrať koláč na mini-kúsky, len aby som tie najlepšie kúsky zjedla až nakoniec :D

8. Niekedy, keď chodím, ma napadne, že ako chodím. A potom neviem chodiť. Poznáte to? :D

9. Mám malé malíčky. Naozaj malé. Majú 4,7 cm. Teraz si zmerajte svoj malíček :D

10. Zabila som každú rastlinu, akú som kedy mala v izbe. Aj kaktus mi umrel.

11. V pomaly každom zošite píšem iným štýlom písma. Nepýtajte sa ma prečo. Netuším.

12. Nikdy nevyhrám v šachu.

13. Ak mám v taške miesto, vláčim so sebou vždy 1,5 litrovú fľašu Magnézie.

14. Niekedy som až taká lenivá, že ani neodpíšem kamarátke, lebo sa mi nechce.

15. Som strašný držgroš, a niekedy si kvôli tomu nekúpim veci, ktoré naozaj chcem. Nerada požičiavam peniaze a kupujem veci, ktoré kupovať nemusím. Ale keď idem kupovať darčeky, strašne sa teším a miniem straaaašne veľa peňazí, a to mi nejakým zázrakom vôbec nevadí :D

Make chocolate fair!!

31. října 2015 v 17:10 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Dnes by som sa rada zamerala na čokoládu... Áno na našu obľúbenú čokoládku :3 Aj keď musím uznať, že niekedy je káva, alebo čaj o piatej jednoducho viac top. Aby sa nepovedalo :)

Bude to vážnejšia témička. Čím začať... Som vegetariánka (možno na ceste k takému polovičnému vegánstvu) a záleží mi na zvieratách. Z toho vyplíva, že mi zrejme záleží aj na ľuďoch, však? Záleží mi na tom, či moje oblečenie vyrábajú 7-ročné deti tak isto, ako mi záleží na tom, či vajíčka ktoré jem zniesla sliepka žijúca na 20 cm štvorcových. Asi toľko k úvodu.

Nedávno som surfovala na vodách internetu (:D) a objavila článok zaoberajúci sa kakaovými bôbmi (interesting right?). No nie tak celkom. Zaoberal sa ľuďmi, čo tieto bôby zbierajú, aby sa mohla vyrábať naša už hore spomenutá a obľúbená čokoláda. Deťmi, ktoré sú využívané na prácu pri ich pestovaní a zbere a farmármi, ktorý žijú v chudobe aj napriek tomu, že trh s čokoládovými produktami neustále rastie. Čo vám poviem. Biznis.
Majitelia firiem sú bohatí ako svine, a ľudia čo na tom makajú od rána do večera žijú v chatrčiach.
.
V rámci globálneho hodnotového reťazca sa väčšina peňazí zarobí, keď kakaové bôby "dosiahnu sever". V tom istom čase mnohí farmári kakaových bôbov a ich pracovníci na juhu dostanú menej ako 1,25 amerického dolára na deň, čo je pod hranicou absolútnej chudoby.
Pestovatelia kakaových bôbov dostávajú asi 6 percent z ceny, ktorú spotrebitelia v bohatých krajinách zaplatia za čokoládu. V osemdesiatych rokoch bol tento podiel takmer trojnásobný, na úrovni 16 percent.
Preto sa založila kampaň, ktorá sa rozhodla proti tomu bojovať, a vytvorila petíciu s cieľom zaručiť spravodlivú mzdu farmárom, zabezpečiť dodržiavanie ľudských a pracovných práv a taktiež zabrániť detskej práci.

Prosím, zapojte sa. Tu môžete podpísať petíciu. Bola by som rada, keby ste napísali podobný článok aj na svoj blog a oboznámili s tým, čo všetko sa skrýva za čokoládou aj svojich čitateľov. Ďakujem!
Inak čo si o tom myslíte vy?

Zbohom lepok

29. října 2015 v 23:14 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Tento článok bude skôr o mojich myšlienkach a skúsenostiach. Nie presne o alergii na lepok, ako som plánovala, ani o nejakej mojej bezlepkovej diéte, ale skôr o tom, ako s tým ľudia žijú, a ako im to každý (ok, tak takmer každý) sťažuje. Vlastne sa iba chcem poukázať na pár vecí :)

Ja sama alergiu, či už na lepok alebo na niečo iné ohľadne jedla nemám, ale v našej rodine sa nachádza pár osôbok, ktoré tento problém zažívajú. Jedna z nich má dokonca alergiu aj na lepok, laktózu a sóju súčasne (čo naozaj komplikuje život)!

Tak po 1. už len keď si vezmete ju. Väčšinou sa lepok vo výrobkoch nahrádza sójou, lenže čo ak ten človek nemôže konzumovať ani tú? V celom obchode s bio potravinami som našla (až!) jeden sáčok s keksíkmi, ktoré neobsahovali nič z tých surovín, ktoré ona nemôže. Väčšinou sa na návšteve u nás stravuje na sušenom ovocí a orechoch, lebo sa mi vážne v tom obchode nepodarí nájsť nič.

Po 2. lepok je už pomaly všade. Aj tam kde nemá čo hľadať. Koľko vecí by mohla jesť, keby na nich nepísal ten malý nápis: Výrobok môže obsahovať stopy lepku (mlieka, sóji...)

Po 3. je to smutné, ale pri niektorích prípadoch aj na takých malých "stopách" lepku záleží. Poznám ľudí, ktorí napuchnú už len z toho, že v cukrárni bezlepkový výrobok chytia tou naberačkou, ktorou predtým chytali výrobok s lepkom.

Po 4. nevedomosť ľudí ohľadne takýchto alergií je niekedy zarážajúca. Hlavne tých "z branže", ktorí majú napr. bezlepkovú pekáreň a pritom o veľa veciach nevedia. Niektorým stačí to, že použijú bezlepkovú múku a o ďalšie sa nestarajú. Bezlepková múka je síce pekná vec, ale keď tam nasypete ďalších 5 vecí so stopami lepku tak to tá múka bohužiaľ nezachráni.

Po 5. to je asi všetko. Úprimne - bol to len taký môj malý výlev srdiečka :) To poznáte - len som sa chcela niekomu posťažovať.
Ak máte na niečo také alergiu, napíšte ako s tým žijete :) Hlavne cez Vianoce... To musí byť peklo, nie?

I care, you care but they don't

31. srpna 2015 v 9:16 | Tessa Error
Ahojte všetci ♥

Začína sa školský rok (za chvíľu) a ja ho mám plnú hlavu. A tým, že tento rok idem na gymnázium, rozmýšľala som, aké tam budem mať známky? Viem, zaujímavá téma - hlavne keď sa škola ešte ani nezačala :D


Na základke som bola typ človeka, ktorý sa na nič nemusel učiť.
poriadne učiť a aj tak mal stále jdenotky, poprípade dvojky. A viete čo? Cítila som sa za to dosť previnilo.
Zoberte si to tak, že idete písať písomku z učiva, do ktorého ste sa pozreli 5 min. pred hodinou. OK, 10 min. A dostanete 1. Ale kamarátka, čo sa na test učila 3 dni v kuse, dostala 3. A ja sa jej potom nemôžem ani pozrieť do očí, lebo mám pocit, že je to strašne nefér. Ale čo s tým mám ja robiť? Známky si naschvál zhoršovať nebudem.
Som ale presvedčená, že na gymnáziu ani nebudem musieť. Na ich webovke mali uverejnené priemerné známky na konci roka, a tretina (ak nie polovica) tých známok bola 3. Takže sa teším *smajlík, ktorý plače a smeje sa zároveň. Jednoducho hysterický smalík, ktorému sa začína škola a on sa nad to snaží povzniesť, že to bude v pohode. A nevie sa rozhodnúť, či je zlé, že ide na ťažkú školu, alebo dobré.*

Ale podľa názvu článku ste dúfam postrehli, že som nechcela celkom písať o tomto. Skôr o tých známkach všeobecne. A o tých problémoch, ktoré s nimi máte, keď prídete domov. Áno, áno, napísala som máte, pretože ja ich nemám. - Nechcem povedať, že som nikdy nedostala 3/4/5 (dostala som každé z toho :D Len na vysvedčení to vždy boli 1, 2. Na polroku som mala samé - nepýtajte sa ma ako som mohla mať z nemčiny 1, pretože netuším.)
Poznám tie príbehy, v ktorých rodičia nakričia na decko, pretože donieslo zlú známku. A chudák dieťa môže donekonečna hovoriť, že aj ostatní dostali zlé známky ("Čo ma po ostatných deťoch?!"). A keď dostane dobrú známku ("A čo dostali ostatní?"), tak to prejde bez väčšieho postrehnutia.

U mňa to bolo - a je - iné. U mňa prejde bez povšimnutia všetko. Niekto si môže povedať - to je super!. Ale ono nie je. Jediné, za čo som vďačná je, že sa mi vyvinul zmysel pre povinnosť (niekedy až príliš) a chcem mať dobré známky. Pretože mám pocit, že inak by mi na nich nezáležalo. Načo by aj? Či už domov donesiem 3 či 1, nikoho to nezaujíma. Moja mama vždy hovorila "Sú to tvoje známky" čo znamenalo, že sa o ne mám starať sama. Viete, že to trochu bolí, keď sa nestarajú? Keď im je jedno, že ste sa zlepšili? Alebo že ste niečo napísali (aj s polkou tiedy XD) na plný počet bodov? A verte mi - je aj mega zlý pocit, že sa nestarajú, ani keď donesiete 5 z matiky. (Bola to kombinatorika, a aj napriek tomu, že mám proste na matiku talent, tomuto som absolútne nechápala. Navyše tam boli len 3 príklady.)

Aké to je u vás? Starajú sa, či nie? Alebo sa starajú - ehm - tak zdravo? (Vedia sa vôbec rodičia zdravo starať o známky?) Napíšte mi do komentárov ;)

Ničenie pamiatok

25. srpna 2015 v 10:09 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Dnes som sa rozhodla pre trochu vážnejšiu tému, a to preto, lebo som práve dopozerala správy a mám toho proste plnú hlavu. Vopred sa tak trochu ospravedlňujem, lebo takéto články na blog pridávať nechcem, ale... Ako hovorím, mám toho plnú hlavu.

V našich slovenských správach hovorili o tom, ako islamisti ničia pamiatky iných náboženstiev. Samozrejme, myslím si, že je to zlé,
a veci, ktoré robí teroristická skupina Islamský štát sú proste svinstvo - ale buďme teraz chvíľu úprimný - ľudia ktorého náboženstva, neničili ostatné náboženstvo? Nevravte mi, že kresťania sú v tomto ohľade svätí. Koľko ľudí zabili a chrámov zbúrali, kvôli ich jedinému bohu? Jediný rozdiel je v tom, v akej dobe sa to odohrávalo. Svet sa teraz považuje za kultivovanejší - je tu UNESCO a tak...

Napriek všetkému, čo "islamisti" (dávam to do úvodzoviek, pretože ich nechcem hádzať všetkých do jedného vreca) urobili, mi proste vŕtalo v hlave - boli kresťania iní? Nesnažili sa aj oni previesť ostatných na svoje náboženstvo? Tiež pritom boli krutí. Ako hovorím - jediný rozdiel je doba. A tá bohužiaľ tiež dosť zaváži. Málokto si dnes vie predstaviť, že by sa choval tak barbarsky ako ľudia pred pár storočiami.

Týmto sa samozrejme nezastávam teroristov ani neospravedlňujem, čo robia. Je to strašné, a úprimne - unavujúce, že chce zase niekto rozpútať vojnu. Nikdy som nechápala - a nikdy nepochopím - prečo a načo by mala byť vojna. Z akého dôvodu ju ľudia chcú. A doplatia na to vždy civilisti. Je to ako keď dve deti hrajú šachy, a my sme pešiaci. Bezcenní.


Nikdy som nevyrastala v bohatej rodine (iba ak v minulom živote :D) a teda ani medzi politikmi a vo "vyššej" spoločnosti. A preto to nikdy nepochopím. Môžem iba sledovať, ako sa moc podpisuje na ľuďoch, a byť vďačná za to, že ja takú moc nemám. Pretože moc ľudí mení - k horšiemu. My - "obyčajní smrteľníci" - možno nie sme spokojní s našou prácou, s tým aký je náš príjem, či s hypotékou - ale ľudia, ktorí vyvolávajú vojny také problémy nemajú. Niekedy rozmýšľam, či sa proste nenudia. A neustále rozmýšľam, čo ich k vojne a násiliu vedie. Prečo chcú vlastniť ďalší štát. Prečo chcú ropu. Oni budú mať ropy vždy dosť. Za svoje peniaze si kúpia hocičo. Chcú ropu pre svoju krajinu? Akým právom si môžu myslieť, že ich krajina chce sakra vojnu? (Ropu uvádzam ako príklad, ktorý ma teraz proste napadol :D)

Neviem, ako som sa z ničenia pamiatok dostala k rozoberaniu moci :D Ale toto je môj názor - ak ste sa v ňom nezamotali, tak ako ja :D Budem rada, ak mi do komentárov napíšete ten váš ;)

Z generácie na generáciu

21. května 2015 v 20:06 | Tess
Ahojte všetci
Mám pre vás článok na Tému týždňa... Veľmi si nezvykajte nemám v pláne ich písať často :D

Táto téma ma ale zaujala, a keďže do tejto rubriky budem písať takéto moje nepodstatné keci a názory na svet, celkom sa sem hodí.
 
 

Reklama