Be here now

8. listopadu 2015 v 13:26 | Tessa Error |  My own labyrinth.
Ahojte ľudkovia ♥

Rozmýšľala som (áno, viem aj rozmýšľať :D A nejakým zázrakom to ani tak nebolelo) a prišla som na to (áno, podarilo sa mi pri tom rozmýšľaní aj na niečo prísť), že už dlho nežijem tak, ako by som chcela. (viete, mala som veľmi mišlienkovo-produktívnu chvíľku)

(Už by som mala prestať s tými zátvorkami - iritujú ma)

Asi pred rokom som ohľadne toho, ako chcem žiť ... dospela. Bola som šťastná. Chodievala som behať. Brávala som rodinu von. Chodievala som všade, kam som mohla. Bola som milá. Žila som.
Lenže môj problém je ten, že buď 100% alebo 0%.To sa týkalo niektorých vecí o ktorých som už dávnejšie písala a nechcem tak skoro písať na tú tému. A tak som z tými 100% skončila. Chcela som byť na 50%. Ale ja som skončila na 0. Ako vždy.
..........

Chcem zase 100. Viem, že to pre mňa nebolo veľmi dobré, ale bola som šťastná. A bola som lepší človek. Žila som pre prítomnosť. Chcem vám týmto pripomenúť, aby sme nečakali. Premeškáme toľko príležitostí. Už len tým, že ste za počítačom a čítate môj článok (to bol zlý príklad, čítajte kľudne ďalej prosím). Už ma nebaví čakať. Chcem mať celý deň plný zážitkov, ako to bolo kedysi. Čo to pre mňa znamená?

Začínam behať. Alebo sa zase prihlásim do posilky? Neviem, o tom ešte porozmýšľam.
Končím so zlou náladou. Nech to znie akokoľvek filozoficky (prekladajte ako bullshit) ale šťastie je stav mysle. Je to to, ako myslíš. Šťastie si vytvoríš len ty sám. Viem o čom hovorím.
Vraciam sa k mojemu 100% ja, ktoré je o 180 stupňov milšie. Hlavne teda k rodine. To je môj celkom veľký problém. Taktiež som pred rokom mala také návyky... všetko, čo som mohla urobiť som urobila a neprosila nikoho iného. Ani o podanie lyžičky, keď som sedela za stolom. Načo niekoho prosiť, keď to celkom jednoducho vieš urobiť sám?
Začínam sa učiť. To pri mojom 0% ja nebolo na dennom poriadku.
A hlavne si jednoducho budem užívať život. Chýbalo mi to.

Čo to znamená pre vás? Vlastne asi nič podstatné, pretože sa to týka iba mňa. Ale len vám chcem povedať, aby ste si užívali každý moment, ktorý žijete (verte mi - keď budete death už si to užívať nebudete. Teoreticky by ste mohli byť ešte zombíci, čo by mohla byť celkom zábava - uznávam - ale tá pravdepodobnosť je bohužiaľ celkom malá). A buďte šťastní. Kedy ste šťastní? Žijete tak ako chcete?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čo mi vyberiete?

Posilka
Beh

Komentáře

1 proste-jen proste-jen | Web | 8. listopadu 2015 v 15:42 | Reagovat

Já bych se hned s tou tělesnou aktivitou přidala, bohužel mi to zdravotní stav nedovoluje. Tak zatím chodím na kratší procházky trochu cvičím, spíš posiluju kvůli úrazu zesláblé svaly a trochu šlapu na rotopedu.

Držím ti oba palce, aby ses vrátila k těm 100% - ům :D Nevím jak to správně napsat a je mi to jedno :D
Věřím, že jen tak se člověk dostane z "blbé nálady"

2 proste-jen proste-jen | Web | 8. listopadu 2015 v 15:43 | Reagovat

Já posilku už ne, v mém věku, ale běh bych ráda a tak si kliknu, i když je mi čím dál víc jasné, že už se asi nerozeběhnu nikdy.

3 Rylandia Rylandia | 8. listopadu 2015 v 19:19 | Reagovat

Mám to úplně stejně - buď 100 a nebo 0. Já žiju školou, jelikož jsem na internátě, takže furt něco dělám a nemám ani chvíli čas. Takže momentálně jsem od začátku roku na 100.

Přeju ti hodně štěstí, tuhle náladu znám moc dobře. Ale věřím, že to půjde. :-)

Ovšem nepřeháněj to zas moc, není to dobré na zdraví... :-)

4 Emily Emily | Web | 8. listopadu 2015 v 19:34 | Reagovat

No, musím sa priznať, že som na tom rovnako. Minulý rok som všelikde chodila, a vtedy mi doslovne vadilo, keď som niektorý víkend musela trčať doma. Tento rok... je presný opak. Už znova nič nerobím. Neužívam si. A serie ma to. Tiež chcem začať na 100%, lebo 0% mi nič nedáva a je to zléééé... Neviem, ako a kedy začnem, ale od 1.1. musím fičať a je úplne jedno kde a čo... Mimochodom, tiež by som chcela začať behávať, aby som schudla! :D Len sa k tomu neviem dokopať. Keď si spomeniem, že som chcela začať už v júni, a že teraz som už mohla mať dole nejaké kilá, tak mi je zle zo seba. Že som nezačala už v tom júni. :-| Ach booože. A presne, že si treba vychutnávať každý moment. A žiť pre prítomnosť. Minulý rok som sa tým riadila, tento rok už nie...

K tvojím komentom na mojom blogu: vlasy som vyriešila tak, že som si ich nechala ostrihať po plecia. :D a používala som na ne detský olej. Teda iba na končeky vlasov. Mám dojem, že mi to aj celkom pomohlo. Lebo šampóny na suché vlasy mi vôbec nepomáhali...
Autobusový je chalan, do ktorého som sa zaľúbila v autobuse. Pred 5 rokmi. :D Nič sme spolu nemali, ale celých 5 rokov som snívala len o ňom. :D No a robotník je chalan, ktorého som stretla v júni, lebo staval oproti nám dom a tak. Ale nikdy som sa mu neprihovorila. Krava som. :D To len tak v skratke. :D

5 Eleanor Eleanor | E-mail | Web | 9. listopadu 2015 v 13:10 | Reagovat

Pěkný článek a líbí se mi i designe, vložené fotky se k textu hodí a zároveň i ladí.

6 Shady Ambrose Shady Ambrose | 9. listopadu 2015 v 20:04 | Reagovat

Tak tohle je neuvěřitelný článek!:O Strašně moc inspirativní!!:)
Samozřejmě, tě do affs beru:)

7 reveriedreams reveriedreams | E-mail | Web | 11. listopadu 2015 v 19:13 | Reagovat

Jestli ses cítila šťastná, jistě to dělej. Já osobně jsem dlouho hledala smysl svého života, ale myslím, že jsem ho již nalezla. Mimochodem, je to úžasný článek, má nádhernou atmosféru.

8 Crazy Jull Crazy Jull | Web | 14. listopadu 2015 v 13:51 | Reagovat

Taky přemýšlím o tom, že začnu trochu víc žít naplno. :)
-CrazyJull

9 StandyB StandyB | Web | 15. listopadu 2015 v 14:24 | Reagovat

vieš čo je zaujímavé? ja som začali žiť po rozchode...proste bola som sama...a zrazu kopec volneho casu...a no zila som mala som pocit ako keby som sa mohla opat nadýchnut...pekne zhlboka....a chodila som hore dole nic som nemohla premeskat ... a zila som proste som zila...a stretla som niekoho kto ma opat z časti zviazal...ale viem ze chcem byt s nim.....cize :D aj tak je fajn aj tak .....aj ked je pravda ze mi to chyba opat ten pocit ze mozem cokolvek a nie som viazana :)

10 Max Max | Web | 15. listopadu 2015 v 19:25 | Reagovat

Ano, ano,žít naplno, hmm.. To se ti lehko řekne, ale já nevím jak žít naplno. Chápeš, já prostě nevím ! Já... nevím.. *Má v sobě plno pocitů* Prostě, co to znamená žít naplno ? Pro každého něco jiné a já stále nevím. Ach jsem hrozný..
Užívat si každý moment, když ti ho každou chvíli někdo kazí/ničí ?  Jak to mám udělat. Už.. už ani pořádně nechodím po veřejnosti, snažím se chodit uličkami, kde nikdo nechodí - v zákoutí a stínu. Chodím do přírody, daleko od všech.. Kde jen přemýšlím co dál, co dál se životem...

11 BB BB | Web | 16. listopadu 2015 v 9:37 | Reagovat

Fíííha, dlho som mala pocit, že som jediná s týmto "trápením". JA si tak rada spomínam na koniec roka 2013.  Konečne som bola spokojná s tým ako vyzerám, zmierila som sa so všetkými svojimi nedostatkami. Žila som, chodila som von, stretávala sa s ľuďmi. A zrazu v lete nasledujúci rok prišla totálna "depresia", rok zdravotných problémov a odvtedy som permamentne nešťastná, nervná a socializovanie považujem z väčšej miery za stratu času. =/ Na jednej strane som introvert a vyhovuje mi to, na strane druhej si myslím, že o 5 rokov budem toto svoje "ničnerobenie" ľutovať. Takže.... čo znamená tento článok pre nás ostatných? No minimálne pre mňa to, že "nie som sama". =) A keď tu už máš nejaké quotes, mňa vždy vyslovene dojme:
...what if I fall?
...Oh, my darling.what if you fly?

.... takže tak. Želám veľa úspechov.

12 Polly Polly | Web | 16. listopadu 2015 v 15:32 | Reagovat

amen! cista pravda toto... ja napriklad niekedy mavam skôr opacny problem. Ze robim vsetko a zabudam na sladke nicnerobenie bez toho, aby ma trapil pocit, ze ked skratka jeden den nevyleziem z pyzama a dam si nohy na stol s kafičkom pri pozerani do okna, tak to skratka neznamena, ze mi preteka zivot medzi prstami. Asi treba najst tu spravnu rovnovahu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama