Hmmm ... Pauza?

4. února 2016 v 21:12 | Tessa
Ahojte ľudkovia ♥

Ťažko sa mi to píše, nemyslela som si, že to príde tak skoro... No, nechcem chodiť okolo horúcej kaše a rovno Vám poviem, že blog na chvíľu pozastavujem... Povedala by som, že končím, ale to slovo sa mi nepáči, a navyše pri mojej povahe je dosť pravdepodobné, že sa sem vrátim :) Ale keď tak, tak až na konci školského roka.

Pre Vás sa tým mení iba to, že sem nemusíte chodiť :D Vaše blogy budem stále navštevovať a vždy sa ozvem nejakým komentárom, lebo ste mi prirástli k srdcu ♥

Nechcem sa tu rozpisovať, lebo mi bude smutno... Ale - snáď to nebude navždy :D Len som zistila, že sa blogu nestíham venovať tak ako by som chcela a veľa článkov ktoré vydám sa mi aj tak nepáči... Takže nechcem trápiť ani seba ani Vás, a pozastavujem to, kým si nebudem vedieť zorganizovať život :)
Ľúbim Vás, a a píšte, nech mám čo komentovať ♥
 

Tea for everything

26. ledna 2016 v 15:37 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Ako som si tak pozerala blog, tak mi prišiel trochu depresívny - ok, to bude asi iba mnou, ale čo už. Takže vám chcem vliať do života trochu šťastia a dobrej nálady - a čím iným sa to dá, než čajom? Teda - ani káva nie je na zahodenie (♥) ale predsa len sa nič nevyrovná čajíku o piatej, všakže?

Aby som zhrnula moje pocity a myšlienky - myslím, že čaj dokáže veľmi pomôcť človeku. Je to také pohladenie pre telo aj pre dušu. Predsa len, keď máte doma kvalitný čaj, tak obsahuje len prírodné zložky, ktoré sú pre telo prirodzenejšie, než väčšina novodobých liekov. No dobre - aby som im nekrivdila, ani niektoré novodobé čaje už nie sú to, čo bývali. Samá aróma a chémia. Ale dnes sa budeme rozprávať o tých "pravých" čajoch, ak dovolíte :)

Ako prvé, by som chcela spomenúť Harmančekový (kamilkový, rumančekový,... ako sa to povie po Slovensky?) čaj, ktorý je jeden za najlepších, ktoré poznám. Nerozprávam teraz o chuti, len o jeho účinkoch. Keď nemôžem spať, tak je to jeden z mojich obľúbených riešení. Samozrejme, nezabúdam ani na levanduľové vrecúško pod vankúšom (som taká len ja, alebo aj vy milujete vôňu levandule?).


Nesmiem zabudnúť na nádchu, či nachladnutie - na to mi vždy, ale vždy robila babka čaj z bazy. A ten aj dobre chutí :)
Metabolizmus zrýchli zelený čaj, s ktorým mám veeeľa skúseností :/ Asi ako každý, kto mal moje problémy. Taktiež mi na trávenie pomáha žihľavový, ale vôbec mi nechutí :D
A momentálne popíjam Ginko bilobu, pretože sa začala škola, a potrebujem zvýšiť funkciu zvyšku mojich mozgových buniek, ktoré ešte cez prázdniny a cez lyžiarsky neodumreli :D

Viem, že je ešte veľa zdravých a dobrých čajov, ktoré som nespomenula (napr. zázvorový ♥) ale neviem, na aké neduhy ich používate :) Všetko, čo som napísala hore mám z vlastnej skúsenosti, a mne vážne pomáhajú... Bola by som rada, keby ste do komentárov napísali vlastné postrehy a tiež čo pomáha vám :) Vždy mi strašne zlepší náladu, keď napíšete niečo o sebe a o svojich zážitkoch... Nepripadám si potom ako jediná, ktorá sa tu rozpisuje, a viac mi to dodáva pocit, že sa s vami zhováram :D

A aby som nezabudla - mám pre vás pripravený playlist k čajíku, do komentárov mi každý povinne napíše nejaké typy na pesničky, ktoré by ste tam chceli pridať :) Je taký divný, rozhodne podľa neho nesúďte môj hudobný vkus, mala som príliš špecifickú náladu, keď som ho zostavovala... A kľudne dole napíšte aj niečo rokové, či metalové, alebo hoci aj Beethovena, je to jedno, hlavne, že si pri tom radi ten čaj vypijete :)
Takže šup-šup do kuchyne, spraviť čaj, pustiť songy a relaxovať :)

The first problem

31. prosince 2015 v 18:12 | Tessa Error |  Rubbish.
Ahojte ľudkovia ♥

Dnes, je veľmi závažný deň. Idem sem písať o mojej pokazenej psychike. O viac pokazenej časti, než som písala v predchádzajúcich článkoch. Dosť dlho mi trvalo, kým som si to vôbec priznala. Asi... pol roka? Áno. A potom som to aj tak nikomu nechcela povedať a radšej som klamala. Až to skončilo tak, že o tom v podstate nikto okrem mňa nevie.
No teda - možno moja mama, ale ani jej som to nepriznala. Je to len jej presvedčenie, a aj tak mám pocit, že... to nevie poriadne pochopiť. Aj keď, nemôžem sa sťažovať, keďže som jej o tom nepovedala.

Ide o anorexiu. Prosím, zastavte ten príval predsudkov a všetkých bullshitov (keď to je náhodou tak dobré slovo :D) a vypočujte ma. Potom si o anorexii a iných poruchách príjmu potravy utvorte názor. Ďakujem.

Nechce sa mi veľmi písať, ako sa to začalo. Tak to zhrniem. V 7. triede ma šikanovali (ani to som si nepripúšťala až kým sa to neskončilo). Sranda je, že nikdy mi nikto nepovedal, že som tučná. Ani som nebola vyslovene tučná. V našej triede boli ľudia, ktorí boli viac "pri sebe" než ja. Kamarátka práve vtedy začala riešiť chudnutie, ale brala som to ako srandu.
Potom ale prišlo leto, ja som ho strávila zavretá u babky, čítajúc knihy. A pribrala som. Viac. No ale keď som prišla do školy... Neviem, správala som sa rezervovanejšie, dospelejšie, nad vecou. A nikomu sa nechce vysmievať sa ľuďom, ktorí sú nad vecou.
Ale na druhý polrok... sa niečo zmenilo. Akoby za dňa na deň. Už som tak nechcela tráviť letá. Už som nechcela mať taký zlý vzťah s rodinou. Chcela som chodiť von a užívať si život. Vtedy sa začalo 100%.

Začala som si aj vyhľadávať veci o chudnutí. A narazila som na kalórie. A to bola najväčšia chyba v mojom živote.
Chcem aby ste vedeli, že nikdy ale NIKDY som nebola za pro-ana blogy. Vlastne som ich nenávidela - ako každý "normálny" (čo je v dnešnej dobe normálne) človek. Ani som nerobila to, že som za jeden deň nezjedla absolútne nič. Len som sa snažila zjesť "dobré" množstvo kalórií. Lenže to by som nebola ja (chodiaca do matematickej triedy na gymnáziu) keby som ich nepočítala zle.
Najprv som ani nevedela, koľko kalórií spaľujem a vtedy to bolo asi najhoršie, aj keď to trvalo pravdepodobne iba pár dní. Pamätám si, ako som 15 minút drela na nejakom šlapacom stroji, ktorý sme mali doma, len aby som zistila, že som spálila 100 kcal. Aj tá najmenšia sladkosť má minimálne 200. Išlo ma poraziť. Znamenalo to život s minimom jedla, na ktorý som sa vydala.

Potom prvý polrok 9. ročníka bol tiež veľmi... náročný. Neviete si to predstaviť. Jediné, čo máte v hlave sú kalórie. Keď vidíte pred sebou jedlo, váš mozog ich sám počíta. Keď idete obchodom, nakoniec si nič nekúpite, lebo všetko má kalórie. Nejete jedlo ale čísla. Najprv som bola... šťastná. Keď som ešte mala normálnu hmotnosť. Potom to so mnou šlo dole vodou. Ale to, že som nejedla... mi prinášalo istotu. Keď som na tanieri v škole nechala polovicu jedla (snažiac sa nemyslieť na Africké deti) tak som cítila ... zadosťučinenie. Že aspoň v niečom som dobrá. Že som dostatočne silná. Že o niečom v mojom živote môžem rozhodovať sama. A tým, že som schudla, nabrala som sebavedomie (ktorého nikdy nebudem mať dosť) a bola som asi najviac šťastná a sebavedomá ako kedy vo svojom živote.
Potom si to všimla mama - že som veľa schudla (10kg za 3 mesiace cez leto a potom 3kg cez školu) a že veľa nejem. Tak sa to začalo riešiť, dostala som sa na psychiatriu - ale ja som verila, že anorexiu nemám. Bola to pre mňa mentálne choroba, ktorú som považovala za... neviem. Nemala som ju rada. Nechápala som tým dievčatám. Myslela som si, že si to robia naschvál. Že chcú aby im boli vidieť všetky tie kosti. Zatiaľ čo ja... Keď už som bola tak chudá, že mi bolo vidieť rebrá... Stála som pred zrkadlom a nenávidela som sa. Nie pre tuk. Žiadny tam nebol. A o to šlo. Žiadne prsia, žiadny zadok. A mama, ktorá plakala preto, že málo jem. A to, ako hovorila "stráca sa mi pred očami." Nenávidela som tú vetu. Stále ju nenávidím.

Na Vianoce minulý rok, sa vo mne niečo zmenilo. Zlomilo. A odvtedy... síce som jedla viac, ale asi až príliš. A to viedlo k ďalším problémom. Ale o tom neskôr. Obdivujem vás, ak ste to prečítali až potiaľto. *klaniam sa*. Len som o tom konečne chcela niekomu povedať. Dúfam, že ma nebudete odcudzovať. A pozerať sa na mňa ako na šialenca. Ako na inú Tessu, než som bola doteraz. To sú dôvody, prečo som to nikomu nepovedala (a ešte to, že som sa hanbila). Pripadalo mi nefér, že o mne toľko neviete. A toto je len začiatok. Bohužiaľ.

 


I miss you

29. prosince 2015 v 20:52 | Tessa Error
Ahojte ľudkovia ♥

Je zvláštne sem písať. Po tak dlhej dobe. Prvé, čo Vám chcem povedať je PREPÁČTE.
Neruším tento blog ani nič také. Len som veľká P**a. S veľkým P. Blog pre mňa znamená veľa. Naozaj veľa. A teda aj Vy, pretože bez vás by tento blog nebol. A ja som Vám doteraz vôbec nepovedala, ako veľa pre mňa znamenáte. Ježiš, normálne sa mi chce plakať. V poslednom čase som dosť rozcitlivená.
Blog mi pomohol. Psychicky. A neskutočne. Ani si neviete predstaviť, čo spravil s mojim sebavedomím. Nie že by som ho mala teraz nejak extra veľké. Len viem hovoriť o veciach, o ktorých som predtým mlčala. A vďaka Vám som mala vždy odvahu. Pretože ste ma podporovali. A ja som Vám za to neuveriteľne vďačná.

Ďalej sa chcem ešte ospravedlniť za 0-ovú aktivitu. Viete, keď nevydáte článok pár dní, tak sa za to začnete cítiť previnilo. A potom už radšej ani nechodíte na vlastnú stránku, pretože Vás tá previnilosť tak zožiera. Možno to tak nemáte (mňa asi veci zožierajú viac, než by mali. Znamená to, že im chutím?), a ak to nemáte, tak ste šťastný ľudia.

Mám vymyslených pár článkov, ktoré by som chcela zverejniť. Budú o témach, o ktorých som na blogu nerozprávala. Ale veď to potom pochopíte. Chcem ich vydať, pretože chcem, aby sa o nich vedelo, a aby sa také veci nepodceňovali. Nechcem, aby niekto iný zažil to isté. Alebo hocijakým spôsobom podobné. Asi Vás tu takých veľa nebude (dúfam), ale chcem riešiť tieto veci. Pretože sa ma týkajú. A pretože mi na nich záleží. A ešte raz - pretože chcem spraviť všetko čo môžem, aby sa tak už nikto na tomto svete necítil.

Som veľmi rada, že Vás mám.

II. Gift idea - Potter fan

30. listopadu 2015 v 21:30 | Tessa Error |  Mess.
Ahojte ľudkovia ♥

Vianoce sa blížia!!
(Ja viem, že je ešte len November, ale už začali dávať tú reklamu *Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vídím*)
Milujem Vianoce. Tú atmosféru ♥ A vôňu. A všetky tie svetielka. Ale dnes chcem hovoriť o niečo m inom - o darčekoch! (Veď - kto nemá rád darčeky.)
Darčeky pre rodinu väčšinou robím ručne. Nikto z nich nechce, aby som im niečo kupovala a odmala ma jednoducho učili im darčeky vyrábať, nie kupovať.
Rozhodla som sa s vami podeliť o jeden "darček" pre bračeka :D Má 11, tak som ho práve donútila aby začal popri tom svojom Minecrafte aj čítať... A čo by ste mali dať čítať 11-ročnému chalanovi? No predsa Harryho Pottera !!!
(Síce už videl všetky filmy - veď je to môj brat XD - ale aj tak ho to baví, čo je super!) Inak, videli ste tie nové obaly? Áno, sú celkom pekné a rozprúdili novú vlnu čítania H. P. ale... Neviem si pomôcť príde mi to ako fake :D
Ale ďakujem bohu, že neurobili filmovú obálku. *Klaniam sa*

Ako darček som mu urobila záložku. Viem, nie je to extra vhodné pre chlapca, ale keď mne sa tá záložka tak veľmi páči ♥ A je s HP tématikou takže... :D


Toto je len taká malá článkovská vsuvka, zajtra vyjde zase niečo moje filozofické, načo sa určite všetci tešíte však. *Však?!!* :D Napíšete mi do komentárov, aké handmade výtvory ste vyčarovali vy? :)
Danke (učím sa nemčinu -_-)

Další články


Kam dál